
7 dní a príde Smrť
Moderátor: Sašena
Ešte som zabudla dodať, že v najbližšom diely si možno všimnete nejaké zmeny na postavičkách, tak mi to prosím prepáčte ale kedže som zabudla skopírovať donwloady tak som ich nanovo hladala, a nie všetko som už našla, takže nejaké odychly tam asi budú /hlavne vo výzore tessi asi/.
-
Yka - Výherca
- Príspevky: 1172
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
- Pohlavie: Simka
Yka píše:Ešte som zabudla dodať, že v najbližšom diely si možno všimnete nejaké zmeny na postavičkách, tak mi to prosím prepáčte ale kedže som zabudla skopírovať donwloady tak som ich nanovo hladala, a nie všetko som už našla, takže nejaké odychly tam asi budú /hlavne vo výzore tessi asi/.
To newa, ja si aj tak už nepamatam tú Tessu poriadne

Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
○ Deviant ○
-
katty - Starec
- Príspevky: 2814
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
- Bydlisko: Ehm...
- Pohlavie: Simka
Ospravedlnujem sa za veľkosť a kvalitu v tomto diely, ale neskoro som zistila že som si to zabudla nadstaviť...
4.deň
No áno, prežila som tretiu skúšku, to zostávali ešte štyri dni a štyri noci, čo mi práve na sebadôvere nepridávalo. Už zas som sa ocitla v španielskej vile Hektora, konkrétne v jeho pracovni.
„Takže slečna Vanessa,“ začula som svoj hlas a pozrela k stolu. Moje telo práve vypočúvalo Hektorovu milenku, či asistentku či čo akože tá žena mala byť.
„Áno?“ spýtala sa pokojným hlasom, bez známky neistoty. Poznala som takéto ženy, boli pod ochranou svojich bohatých pánov, teda pokiaľ robili to čo chceli a kedy to oni chceli.
Vanessa sa už prezliekla, no neunúvala si dať dole ani slnečné okuliare. Môjmu telu to zjavne nevadilo, pretože pokojne držalo pero a zapisovalo si poznámky.
„Kde ste boli v deň únosu?“
„V dome pravdaže“ odvetila akoby nič. Mne to vadilo, potrebovala som jej vidieť do očí aby som mohla usúdiť ako sa cíti.
„A v čase únosu?“
„A aký je čas únosu?“ spýtala sa chladne.
„Naposledy malú videli po tretej, keď ju dali do postieľky. O pol hodinu už v postieľke nebola, takže v tom čase...“
„V tom čase som bola v posteli“ prevrátila očami.
„O tretej popoludní?“
„Hektorovi je jedno koľko je hodín, keď má...“
„Rozumiem“ prerušilo ju moje telo a ja som pozrela von oknom. Muselo byť tesne pred obedom, vonku svietilo slnko vysoko nad morom. „Overím si to, môžete ísť...“
„Čo si prajete slečna?“ spýtal sa muž.
„Akú prácu vykonávate pre pána Santesa?“
„Zväčša sa mu starám o autá, záhradu a o technické veci...“ odvetil jej.
„Kde ste boli o tretej v deň únosu?“
Počúvala som sa a unavene si pretrela oči. Na mojom tele už neboli odreniny z výbuchu, aj keď na rukách boli ešte krátke rezy, no tvár vyzerala čisto.
„Pravdepodobne v garáži slečna.“
„Nejaký svedkovia?“
„Nemyslím“.
„Máte nejaké konflikty s pánom Santesom?“
Prekvapene pokrčil plecami a odvetil „nie, mám slušný plat, mám stravu a strechu nad hlavou. Pán Hektor je dosť prísny, no nemám s ním problémy“.
„Stýkali ste sa s jeho dcérou?“
„Jeho dcéra je malé batoľa, videl som to dievča iba keď ju zobrali von, inak som s ňou nebol v kontakte...“
„Kde sú izby služobníctva?“
„Oproti Hektorovej izbe...“
„Takže vlastne vidíte kedy pán Santes vychádza z izby a či v nej niekto je...“
„Áno, ale nepáči sa mi kam tým smerujete...“
„No to je jedno, môžete ísť“ odvetilo moje telo a my s Colom sme na seba zamračene pozreli.
Moje telo ale stále sedelo za stolom a na niekoho viditeľne čakalo. Po chvíli sa dvere otvorili a dnu sa usadil samotný Hektor.
„Čo ste zistili?“
„Bola Vanessa v čase únosu s vami pán Santes?“
„Áno bola...hádam ju len nepodozrievate...“
„Len si overujem. Váš záhradník nemá alibi“ dodal môj hlas ešte „chcela by som prezrieť dom“.
„Nech sa páči, máte prístup kamkoľvek, nemusíte si pýtať povolenie“ povedal Hektor a postavil sa „ak už nemáte nič na srdci, musím ísť ešte niečo vybaviť.“
Sledovala som toho chlapa a nechápavo pokrútila hlavou.
„Nevyzerá zhrozene že mu uniesli dcérku“ vzdychla som si.
„To teda nie“ prikývol Cole „nerobí nič len pláva, opaľuje sa alebo dačo podobné...“
„Poďme ma sledovať“ usmiala som sa a vykročila za svojim telom.
Mierili sme všetci k Hektorovi do izby. Pravdepodobne som si už vtedy uvedomovala že Hektor nevyzerá ako zronený otecko. Jeho izba bola pomerne veľká, no nič zaujímavé v nej nebolo. Vlastne boli tam pekné dvere. Aj moje telo sa k nim otočilo.
No dvere boli zamknuté. Sledovala som sa ako som ich skúšala niekoľkokrát otvoriť, no nijaká zmena.
„Deje sa niečo?“ ozval sa pri dverách Hektorov hlas.
„Dali by ste mi kľúč?“
„Dal, ale nemám ho. Tie dvere som neotvoril od kedy tu bývam. Kľúč mala len moja manželka a po jej smrti som ho nikdy nenašiel“ mykol plecami.
„A čo mala vaša manželka v tej miestnosti?“
„Netuším, no osobne predpokladám že sú tam schody ktoré vedú na povalu, pretože podľa plánov domu tam má byť malá povala.“
„Nikdy ste ich nevyvalili?“
Spoznávala som svoje myslenie, presne toto ma napadlo keď moje telo vyslovilo otázku. Prečo jednoducho nevyvalil dvere.
„Vanessa ma tiež nahovárala, no nechcem znesvätiť pamiatku Gabriely“ vzdychol si.
Napadlo ma, že by ich bolo treba vyvaliť aj tak, no moje telo sa otočilo a vyšlo na chodbu.
Oproti boli spomínané dve izby služobníctva. Jedna záhradníka a druhá pravdepodobne Vanessy.
„Vaša asistentka spáva v izbe pre služobníctvo?“
„Pravdaže“ odvetil.
Ako inak, ani teraz sa moje telo neštvalo a otvorilo Vanessinu izbu.
Bola to len taká maličká izbička, s jednou posteľou, skriňou a stolíkom so zrkadlom. Na zemi sa váľali tašky, veci, na stolíku sa povaľoval make-up. Moje telo nakuklo do skrine no nič zvláštne v nej nebolo.
Potom sa prešlo aj do mužovej izby.
Bola to navlas rovnaká miestnosť, no na stolíku ma zaujala malá fľaška.
„Čo to je?“ spýtal sa Hektor.
„Uvidíme“ odvetilo moje telo a hneď bolo jasné čo to je. Pár kvapiek a uspalo by to aj koňa.
„Ja toho sviniara zabijem“ zasyčal Hektor a zvrtol sa.
„Stojte!“ zavrčalo moje telo „musíme nájsť vašu dcéru nie vraždiť chlapa ktorý tu má kvapky na spanie“
„Kiara?“ ozval sa pri mne Cole, no ja som stále hľadela na flaštičku. „Kiara!“
„No?“
„Poď“ potiahol ma von.
„Prečo ma ťaháš von?“
„Vanessa odchádza z domu“ odvetil a ja som si všimla že naozaj vyšla cez dvere.
Avšak sme sklamane zistili, že odišla len na pláž.
„Ide sa asi okúpať“ vzdychla som si.
„To by sme mohli aj my“ odvetil a potiahol ju dole schodmi „podstatné je nájsť tvojho vraha, o ten prípad sa nestaraj až tak...na to tu máte tvoje telo v minulosti...“
Tak sme sa teda dali do plaviek a vyšli na súkromnú pláž. Po chvíli sme zistili, že to bol viac než dobrý nápad. Za Vanessou sa rútil aj Hektor, so zvláštnym výrazom na tvári.
„Niečo sa chystá“ zhodnotil Cole.
„Máš pravdu“ prikývla som a sledovala ako Hektor niečo náhlivo vysvetľoval svojej milenke.
„Poďme za nimi“ navrhol Cole a rýchlo sme sa k nim pobrali. No ich rozhovor skončil skôr ako začal. Vanessa mu niečo odsekla a potom sa zvrtli späť do domu.
„Ktovie čo tí dvaja stvárajú...“
Cole však stál a zamyslene hľadel na more.
„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa s obavami, či znovu neuniesli Megan.
„Megan s Tessou sa sťahujú...teda určite sa chystajú...Megan asi varovala moju sestru...“
„To je dobre či nie?“ spýtala som sa.
„Asi áno, no oni ju nájdu keď budú chcieť...“
„Kto oni?“ spýtala som sa so zatajeným dychom. Túžila som sa dozvedieť kto tá jeho dcéra je, prečo ich vidí a prečo bola v jej skúške...
„Podsvetie...“
„Mafia?“
„Nie, svet mŕtvych...“
„Svet mŕtvych? Čo s tým majú oni?“
„Potrebujú ju...teda jej matka ju chce...“
„Čo s tým má jej matka...nevravel si...“
„Vládne podsvetiu“ povedal takmer nečujne. Zavládlo ticho a ja som si nebola istá čo povedať.
„Myslela som si že svetu mŕtvych vládne samotná Smrť.“
„Však práve...“
4.deň
No áno, prežila som tretiu skúšku, to zostávali ešte štyri dni a štyri noci, čo mi práve na sebadôvere nepridávalo. Už zas som sa ocitla v španielskej vile Hektora, konkrétne v jeho pracovni.

„Takže slečna Vanessa,“ začula som svoj hlas a pozrela k stolu. Moje telo práve vypočúvalo Hektorovu milenku, či asistentku či čo akože tá žena mala byť.
„Áno?“ spýtala sa pokojným hlasom, bez známky neistoty. Poznala som takéto ženy, boli pod ochranou svojich bohatých pánov, teda pokiaľ robili to čo chceli a kedy to oni chceli.

Vanessa sa už prezliekla, no neunúvala si dať dole ani slnečné okuliare. Môjmu telu to zjavne nevadilo, pretože pokojne držalo pero a zapisovalo si poznámky.
„Kde ste boli v deň únosu?“
„V dome pravdaže“ odvetila akoby nič. Mne to vadilo, potrebovala som jej vidieť do očí aby som mohla usúdiť ako sa cíti.
„A v čase únosu?“
„A aký je čas únosu?“ spýtala sa chladne.
„Naposledy malú videli po tretej, keď ju dali do postieľky. O pol hodinu už v postieľke nebola, takže v tom čase...“
„V tom čase som bola v posteli“ prevrátila očami.
„O tretej popoludní?“
„Hektorovi je jedno koľko je hodín, keď má...“
„Rozumiem“ prerušilo ju moje telo a ja som pozrela von oknom. Muselo byť tesne pred obedom, vonku svietilo slnko vysoko nad morom. „Overím si to, môžete ísť...“

„Čo si prajete slečna?“ spýtal sa muž.
„Akú prácu vykonávate pre pána Santesa?“
„Zväčša sa mu starám o autá, záhradu a o technické veci...“ odvetil jej.
„Kde ste boli o tretej v deň únosu?“
Počúvala som sa a unavene si pretrela oči. Na mojom tele už neboli odreniny z výbuchu, aj keď na rukách boli ešte krátke rezy, no tvár vyzerala čisto.
„Pravdepodobne v garáži slečna.“
„Nejaký svedkovia?“
„Nemyslím“.
„Máte nejaké konflikty s pánom Santesom?“

Prekvapene pokrčil plecami a odvetil „nie, mám slušný plat, mám stravu a strechu nad hlavou. Pán Hektor je dosť prísny, no nemám s ním problémy“.
„Stýkali ste sa s jeho dcérou?“
„Jeho dcéra je malé batoľa, videl som to dievča iba keď ju zobrali von, inak som s ňou nebol v kontakte...“
„Kde sú izby služobníctva?“
„Oproti Hektorovej izbe...“
„Takže vlastne vidíte kedy pán Santes vychádza z izby a či v nej niekto je...“
„Áno, ale nepáči sa mi kam tým smerujete...“
„No to je jedno, môžete ísť“ odvetilo moje telo a my s Colom sme na seba zamračene pozreli.

Moje telo ale stále sedelo za stolom a na niekoho viditeľne čakalo. Po chvíli sa dvere otvorili a dnu sa usadil samotný Hektor.
„Čo ste zistili?“
„Bola Vanessa v čase únosu s vami pán Santes?“
„Áno bola...hádam ju len nepodozrievate...“
„Len si overujem. Váš záhradník nemá alibi“ dodal môj hlas ešte „chcela by som prezrieť dom“.
„Nech sa páči, máte prístup kamkoľvek, nemusíte si pýtať povolenie“ povedal Hektor a postavil sa „ak už nemáte nič na srdci, musím ísť ešte niečo vybaviť.“
Sledovala som toho chlapa a nechápavo pokrútila hlavou.
„Nevyzerá zhrozene že mu uniesli dcérku“ vzdychla som si.
„To teda nie“ prikývol Cole „nerobí nič len pláva, opaľuje sa alebo dačo podobné...“
„Poďme ma sledovať“ usmiala som sa a vykročila za svojim telom.

Mierili sme všetci k Hektorovi do izby. Pravdepodobne som si už vtedy uvedomovala že Hektor nevyzerá ako zronený otecko. Jeho izba bola pomerne veľká, no nič zaujímavé v nej nebolo. Vlastne boli tam pekné dvere. Aj moje telo sa k nim otočilo.

No dvere boli zamknuté. Sledovala som sa ako som ich skúšala niekoľkokrát otvoriť, no nijaká zmena.
„Deje sa niečo?“ ozval sa pri dverách Hektorov hlas.
„Dali by ste mi kľúč?“
„Dal, ale nemám ho. Tie dvere som neotvoril od kedy tu bývam. Kľúč mala len moja manželka a po jej smrti som ho nikdy nenašiel“ mykol plecami.

„A čo mala vaša manželka v tej miestnosti?“
„Netuším, no osobne predpokladám že sú tam schody ktoré vedú na povalu, pretože podľa plánov domu tam má byť malá povala.“
„Nikdy ste ich nevyvalili?“
Spoznávala som svoje myslenie, presne toto ma napadlo keď moje telo vyslovilo otázku. Prečo jednoducho nevyvalil dvere.
„Vanessa ma tiež nahovárala, no nechcem znesvätiť pamiatku Gabriely“ vzdychol si.
Napadlo ma, že by ich bolo treba vyvaliť aj tak, no moje telo sa otočilo a vyšlo na chodbu.

Oproti boli spomínané dve izby služobníctva. Jedna záhradníka a druhá pravdepodobne Vanessy.
„Vaša asistentka spáva v izbe pre služobníctvo?“
„Pravdaže“ odvetil.
Ako inak, ani teraz sa moje telo neštvalo a otvorilo Vanessinu izbu.

Bola to len taká maličká izbička, s jednou posteľou, skriňou a stolíkom so zrkadlom. Na zemi sa váľali tašky, veci, na stolíku sa povaľoval make-up. Moje telo nakuklo do skrine no nič zvláštne v nej nebolo.
Potom sa prešlo aj do mužovej izby.

Bola to navlas rovnaká miestnosť, no na stolíku ma zaujala malá fľaška.
„Čo to je?“ spýtal sa Hektor.
„Uvidíme“ odvetilo moje telo a hneď bolo jasné čo to je. Pár kvapiek a uspalo by to aj koňa.
„Ja toho sviniara zabijem“ zasyčal Hektor a zvrtol sa.
„Stojte!“ zavrčalo moje telo „musíme nájsť vašu dcéru nie vraždiť chlapa ktorý tu má kvapky na spanie“
„Kiara?“ ozval sa pri mne Cole, no ja som stále hľadela na flaštičku. „Kiara!“
„No?“
„Poď“ potiahol ma von.
„Prečo ma ťaháš von?“
„Vanessa odchádza z domu“ odvetil a ja som si všimla že naozaj vyšla cez dvere.

Avšak sme sklamane zistili, že odišla len na pláž.
„Ide sa asi okúpať“ vzdychla som si.
„To by sme mohli aj my“ odvetil a potiahol ju dole schodmi „podstatné je nájsť tvojho vraha, o ten prípad sa nestaraj až tak...na to tu máte tvoje telo v minulosti...“

Tak sme sa teda dali do plaviek a vyšli na súkromnú pláž. Po chvíli sme zistili, že to bol viac než dobrý nápad. Za Vanessou sa rútil aj Hektor, so zvláštnym výrazom na tvári.
„Niečo sa chystá“ zhodnotil Cole.
„Máš pravdu“ prikývla som a sledovala ako Hektor niečo náhlivo vysvetľoval svojej milenke.
„Poďme za nimi“ navrhol Cole a rýchlo sme sa k nim pobrali. No ich rozhovor skončil skôr ako začal. Vanessa mu niečo odsekla a potom sa zvrtli späť do domu.

„Ktovie čo tí dvaja stvárajú...“
Cole však stál a zamyslene hľadel na more.
„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa s obavami, či znovu neuniesli Megan.
„Megan s Tessou sa sťahujú...teda určite sa chystajú...Megan asi varovala moju sestru...“
„To je dobre či nie?“ spýtala som sa.
„Asi áno, no oni ju nájdu keď budú chcieť...“
„Kto oni?“ spýtala som sa so zatajeným dychom. Túžila som sa dozvedieť kto tá jeho dcéra je, prečo ich vidí a prečo bola v jej skúške...
„Podsvetie...“
„Mafia?“
„Nie, svet mŕtvych...“

„Svet mŕtvych? Čo s tým majú oni?“
„Potrebujú ju...teda jej matka ju chce...“
„Čo s tým má jej matka...nevravel si...“
„Vládne podsvetiu“ povedal takmer nečujne. Zavládlo ticho a ja som si nebola istá čo povedať.
„Myslela som si že svetu mŕtvych vládne samotná Smrť.“
„Však práve...“
-
Yka - Výherca
- Príspevky: 1172
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
- Pohlavie: Simka
juj krasny dielik keby bude dalsi ??? ja chcem dalsi




Moje a Kattyne forko: http://www.kamitown.forums-free.com/
čo ti rodičia chcú...najprv nás učia rozprávať a chodiť...a teraz máme držať hubu a sedieť na zadku
čo ti rodičia chcú...najprv nás učia rozprávať a chodiť...a teraz máme držať hubu a sedieť na zadku

-
prasiatko - Zrelý
- Príspevky: 1022
- Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 09:32
- Bydlisko: Ťapkovo
Lol akurát včera či predvčerom som si stiahla ten download žlté tričko s hnedou sukňou
a pekný diel, super 


Bez lásky sa nedá žiť, bez bolesti sa nedá milovať.
but I always say,
one's company,
two's a crowd,
and three's a party.
but I always say,
one's company,
two's a crowd,
and three's a party.
-
XCHERRYX - Dospelý
- Príspevky: 633
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 11:34
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia